Na začiatku 20. storočia s nárastom dopytu po handlovskom uhlí vznikla aj potreba banského podniku na efektívne spracovanie a naloženie uhlia do dopravných prostriedkov na povrchu. Uhlie sa teda muselo upraviť. To znamená očistiť od nežiadúcich mechanických nečistôt (hlavne od kameňa) a zmenšiť v rôznych drvičoch na požadovanú veľkosť, respektíve frakciu.
Pred nástupom mechanizácie sa úprava uhlia vykonávala v podzemí samotnými baníkmi. Do prvých vozov nakladali uhlie najväčšej, potom menšej a nakoniec najmenšej veľkosti, pričom museli dbať, aby tam hádzali kamene. Nadbytočný kameň sa uskladňoval vo vyrúbaných priestoroch, v takzvaných starinách.
Prvá úpravňa uhlia bola v Handlovej spustená vo februári 1913. Hovorovo ju mnohí označujú za „Starú drviareň“. Prešlo ňou viac ako 20 miliónov ton uhlia. Keďže postupom času technologicky ani kapacitne nestačila, vedenie baní v roku 1937 začalo plánovať výstavbu novej úpravne. Tú spustili do prevádzky už v nasledujúcom roku.
Pôvodné technológie britského typu, chance, boli odstupom desaťročí modernizované, rozšírené alebo úplne nahradené. Vďaka tomu bola úpravňa schopná slúžiť svojmu účelu ešte do novembra roku 2021, keď ňou prešlo posledné handlovské uhlie. Úpravňou prešlo celkovo viac ako 46 miliónov ton uhlia.
V druhej polovici 20. storočia, keď opäť výrazne stúpol dopyt po uhlí, zabezpečil nepretržitú prevádzku úpravne nový zásobník na uhlie. Zásobník bol postavený v roku 1959 a slúžil na uskladnenie jednej celodennej produkcie uhlia. V prípade, ak by z podzemia, z nejakého dôvodu nebolo uhlie dopravované, mohlo sa spracovávať uhlie zo zásobníka.
Za rekordný rok v produkcii handlovského uhlia sa považuje rok 1977, keď úpravňou prešlo cez 1,6 milióna ton uhlia. V tom istom roku sa zvýšila aj ekológia prevádzky, pretože sa v bani v Handlovej spustila čistička odpadových vôd.
Kým sa uhlie z banského vozíka dostane do železničného vagónu, absolvuje cyklus, ktorý by sme vám radi predstavili v našej trojdielnej fotoreportáži.
Časť prvá – Zo zásobníka na skládku
Ing. Lubomír Lužina a Bc. Peter Orčík
FOTO: Lubo Lužina
