Rudňany patria do oblasti Spišsko – gemerského Rudohoria, ktoré je známe už od pradávna ako oblasť dobývania a spracovania rúd, ale i nerúd. Koncom 18. storočia a v prvej polovici 19. storočia bola v Koterbachoch (terajšie Rudňany) v plnom rozkvete ťažba medených a strieborných rúd, kde sa pridružilo i získavanie ortuti. Prelom v skladbe ťažby dobývania znamená rok 1874 po výstavbe Košicko – bohumínskej železnice, keď sa ťažba sústredila na železné rudy, ktoré boli dodávané do Vítkovíc. Rudnianske bane po druhej svetovej vojne sa stali najväčším železorudným závodom v Československu. Z vyťaženej rudy sa získavalo hlavne: železo, meď, ortuť a baryt. Baryt je potrebný pre budovanie atómových elektrární, omietanie röntgenových miestností, výrobu farieb, lakov, podlahových krytín, rôznych zaťažkávadiel pre lode a pod. Od roku 1874 sa z bane vyťažilo takmer 400 miliónov tón rudy. Po roku 1989 dochádza k drastickému útlmu, ba až k likvidácii baní v Rudňanoch.
