Je to pôvodne starobylá banícka obec, ktorej existencia sa spája s baníctvom a ťažbou zlato-strieborných rúd v 13 a 14. storočí. Banská Hodruša je ako obec doložená rokom 1376 a to ako vonkajšia časť mesta Banskej Štiavnice. Hodruša je jedným z najstarších baníckych osídlení v bansko-štiavnicko-hodrušskom rudnom rajóne. Pôvodné položenie osady sa viazalo výhradne na možnosť ťažby rúd banskou činnosťou.
Začiatkom 14. storočia nemecká kolonizačná vlna zasiahla aj Hodrušu, do ktorej sa prisťahovali nemecké rodiny. Nemeckí kolonialisti do tunajších baní priniesli aj nové dobývkové metódy. Začiatkom 16. storočia bola v Banskoštiavnickom rudnom revíri Hodruša so svojimi baňami významnou oblasťou nielen čo do ťažby vzácnych kovov, ale aj počtom obyvateľov, ktoré tvorilo okolo 1500 ľudí.
Baníctvo v štiavnicko-hodrušskom banskom revíre dosiahlo vrchol v 18. storočí. V tomto období sa podľa písomných záznamov v revíri vyťažilo 47 ton zlata a 2 577 ton striebra. Historicky najvýznamnejším územím obce Hodruša-Hámre je miestna časť Banská Hodruša, kde sa nachádza aj najväčšie množstvo prírodných technických a kultúrnych pamiatok. Mnohé banské diela a budovy sa tu zachovali až do dnešných čias, čo je v slovenských pomeroch veľmi cenné. Od roku 1993 sa ťaží zlato v Bani Rozália.
Je to dnes jediná rudná baňa na Slovensku a jediná zlatá baňa v strednej Európe. Súkromná firma tu ťaží zlatú rudu. Dodnes sa v bani vyťažili asi štyri tony zlata. Vyrúbaná ruda sa vozí podzemím 5 kilometrov, potom sa na povrchu drví, melie a upravuje flotáciou. Výsledným produktom je koncentrát s obsahom 200 g zlata na tonu, ktorý sa predáva do zahraničia.
