Banská Štiavnica je nielen strieborná, ale je tiež mestom študentov. Najväčšou pýchou Banskej Štiavnice je Banská a lesnícka akadémia, ktorá vychovávala banských a lesných odborníkov až do 24. apríla 1919, kedy bola presťahovaná do maďarského mesta Šoproň. Založenie vysokej školy v Banskej Štiavnici malo vplyv na ekonomický, politický a kultúrny rozvoj mesta a celého banskoštiavnického regiónu, nakoľko škola vychovala približne 10 000 vysokoškolsky vzdelaných technikov v baníctve, hutníctve a lesníctve. Banskú akadémiu zriadili na základe návrhu Dvorskej komory. Panovníčka Mária Terézia ho následným rozhodnutím z 13. decembra 1762 rešpektovala a nariadila školu založiť na najvhodnejšom mieste - v Banskej Štiavnici. Banskú akadémiu v roku 1846 premenovali na Banskú a lesnícku akadémiu. Po zvýšení počtu poslucháčov vystúpila do popredia otázka nedostatku učebných priestorov. Preto v rokoch 1890 až 1912 v areáli hornej Botanickej záhrady vybudovali tri honosné budovy pre lesnícky odbor, bansko-hutnícky odbor a chemické laboratóriá. Budova lesníckeho odboru - slávnostné otvorenie budovy sa uskutočnilo v roku 1892. Dnes v budove sídli Stredná odborná škola lesnícka. Budova baníckeho odboru bola dokončená v roku 1899. Presťahovali do nej katedry bansko-hutníckeho odboru. Na prvé poschodie čiastočne presťahovali a dočasne umiestnili Katedru chémie pre bansko-hutnícky odbor. Priestory dvoch nových budov študentom dvoch katedier chémie nestačili, navyše exhaláty plynov a pary z laboratórií škodili profesorom, pracovníkom i študentom ostatných katedier, preto sa rozhodlo o postavení samostatného pavilónu s chemickými katedrami. V roku 1912 dokončili výstavbu budovy s najmodernejším zariadením a vybavením. Získala označenie Ústav chémie. Pred postavením týchto troch budov pre potreby akadémie sa využívali aj iné budovy v meste, napr. Belházyovský dom, Berggericht, Fritzov dom, Krečmáryho dom.
