Kremnica je mesto ležiace v okrese Žiar nad Hronom. Už od 10. storočia sa v meste a okolí ťažilo zlato a striebro. Kremnica je od roku 1328 slobodné kráľovské banské mesto a od 14. storočia je prezývaná Zlatá Kremnica. V meste sídli Mincovňa Kremnica, ktorá je dodnes existujúca mincovňa na svete. Výraznú stopu ľudskej činnosti v blízkom okolí predstavujú najstaršie banské štôlne a šachty, ktorých vznik kladú odborníci do 8. až 9. stor. Údolie Kremnického potoka bolo banícky aj poľnohospodársky kolonizované slovenským a nemeckým obyvateľstvom už pred 14. storočím. Vznik slobodného kráľovského mesta Kremnica je spojený s dátumom 17. november 1328, kedy uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou vydal osade privilegálnu listinu. Podnetom k právnemu povýšeniu osady boli hospodárske a menové reformy – hlavne zavedenie zemepanskej banskej slobody, t. j. zrušenie monopolného práva panovníka na ťažbu drahých kovov, rozvoj súkromného podnikania ťažiarov, založenie kráľovskej mincovne v bezprostrednej blízkosti baní a hút. Mincovňa začala raziť nové hodnotné obeživo – strieborné groše a denáre, ale aj zlaté florény či dukáty. Od pol 19. stor. produkcia drahých kovov prudko klesala, v Kremnici obsah zlata 1 – 3 g na tonu materiálu bol už na hranici rentability. Po II. Svetovej vojne produkovala Kremnica 85 kg zlata ročne. Hlbinná ťažba zlatých a strieborných rúd na ložisku bola ukončená v roku 1970.
