Piarg, ako sa Štiavnickým Baniam hovorí od nepamäti, je stará banícka osada. Celé roky žil Piarg v tieni Štiavnice, história obce je však impozantná. Už od 15. storočia viedol Piarg v množstve a spracovaní rudy a mal postavenie jedného z najvýznamnejších banských stredísk rakúskej monarchie. Bol centrom vedy, techniky, školstva a zdravotníctva a vysokej banskej administratívy. Pôsobili tu mnohí vynálezcovia, medzi inými Matej Kornel Hell a jeho synovia, Samuel Mikovíni, Juraj Palkovič a ďalší. V roku 1740 ťažba vrcholila. Vyťažili tu 600 kg zlata a 23 ton striebra, čo bol svetový rekord. V obci so 6 až 12 tisíc obyvateľmi a medzi okolitými kopcami sa nachádzali desiatky šácht a štôlní. V strmých svahoch dodnes stoja malé banícke domčeky, obklopené ovocnými záhradami. Po celom chotári sú hojne roztrúsené malé kríže a kaplnky, ktoré naznačujú blízkosť zabudnutej bane. Bola tu budova zememeračstva, postavená bez jediného klinca, aby nerušila magnetické prístroje. Sídlilo tu centrum kartografie, kde sa kreslili nielen mapy oblasti, ale aj mapy vzdialených miest Európy. Tu sa v roku 1627 po prvý raz vo svete použil pušný prach na odstrel horniny, bola tu prvá banícka nemocnica v Uhorsku a prvá škola pre banských odborníkov v strednej Európe, z dielne rodiny Hellovcov vzišli mnohé technické vynálezy.
