Osvetľovanie pracoviska v podzemí je nevyhnutnosťou. Najstarším spôsobom získavania svetla bolo rozloženie ohňa. Pri chôdzi si baníci svietili živicovými trieskami z mäkkého dreva napustenými smolou alebo drevenými fakľami. Najstaršie skutočne banícke lampy boli stredoveké banícke kahance. Boli to misky okrúhleho alebo hruškovitého tvaru. Ako svietidlo sa do nich používal živočíšny loj. Najpočetnejšie zachované sú tzv. palčiaky. S rozvojom výroby kovov, začali sa vyrábať kovové svietidlá – medené a železné. Koncom 17. storočia sa začalo s výrobou uzavretých kahancov. Spočiatku sa do nich na svietenie používal loj, ale postupne ho nahrádzal olej. Koniec 19. storočia priniesol v osvetľovaní významnú zmenu. Objav karbidu vápnika a vznik horľavého acetylénu pri jeho hydrolýze, bol príčinou vzniku nového typu svietidiel. Dôležitým medzníkom v osvetľovaní v bani bol vynález bezpečnostnej lampy. V prostredí, kde hrozili výbuchy plynov (metán), bol otvorený oheň lampy častou príčinou nešťastia. Použitie týchto lámp je späté predovšetkým s dobývaním uhlia.
