Kurátorka: Mária Janušová
Vernisáž: 16. 12. 2022, 18:00
Trvanie výstavy: 17. 12. 2022 – 29. 10. 2023
Miesto konania: Štukovka, Galéria Jozefa Kollára, Nám. Sv. Trojice 8, Banská Štiavnica
Partneri výstavy: Banskobystrický samosprávny kraj, Chateau Topoľčianky
Výstava s názvom Remember the Smell of Mariupol / Nezabudni na pach Mariupoľu predstavuje výber z video tvorby ukrajinskej umelkyne Zoyi Laktionovej. Zámerne poskytujeme výstavný priestor umelkyni, pochádzajúcej z našej susednej krajiny, v ktorej zúri vojna. V GaJK si uvedomujeme, že naším poslaním ako umeleckej inštitúcie je slúžiť potrebám súčasnej spoločnosti a nebyť iba akýmsi uzatvoreným chrámom múz. V zmysle teórie kritického múzea (Piotr Piotrowski) chceme byť otvorenou platformou, ktorá využíva svoj kultúrny priestor a autoritu v zápase o sociálnu spravodlivosť a obhajobu demokracie. Predstavená výstava je tak znakom našej podpory Ukrajiny a odsúdenia ruskej agresie na nevinných životoch obyvateľov.
Výstava prezentuje štyri krátke filmy, ktoré dokumentujú autorkino rodné mesto Mariupoľ. Video diela prinášajú kritické pohľady na problémy mesta – environmentálne, ako aj vojnové. Autorka sa v dielach opiera o reflexiu pamäti, rozpamätávania sa, využíva individuálne naratívy, lokálne histórie či mikro-príbehy na pozadí súčasnej geopolitickej situácie Ukrajiny.
Prvé video Nezabudni na pach Mariupoľu (2022, 4:33 min.), zastrešujúce názov celej výstavy, reflektuje aktuálne obdobie ruskej vojenskej okupácie Ukrajiny. Dielo vzniklo počas autorkinho exilu v zahraničí, kam bola – rovnako ako tisíce žien, detí a seniorov – nútená utiecť pred vojnou. Autorka vo videu poeticky vyjadruje svoje pocity zo súčasnej vojnovej situácie. Krátky film neobsahuje ústne rozprávanie; príbeh sa tu podáva prostredníctvom autorského textu. Video pozostáva z rozličných, vzájomne sa prelínajúcich záberov na krajinu – z Mariupoľu, z autorkinho zahraničného úkrytu či z archívnej krajiny, vytvorenej z fotografií z jej detstva. Umelkynine zápisky, napísané v prvých týždňoch vojny, nám prinášajú bezprostredné svedectvo o autorkinom osobnom prežívaní vojnových hrôz, ktoré prebiehajú v jej rodnom Mariupoli. Práve v tomto meste sa odohrávajú tie najťažšie boje a rozsiahle pustošenie mesta. Pre autorku ako obyvateľku Mariupoľu to musí byť neuveriteľne náročné sledovať, ako postupne zaniká jej domov a umierajú nevinní spoluobčania. Mariupoľ, ktorý poznala, sa postupne stráca z reality a ostávajú jej len osobné spomienky a pohľady do minulosti.
Ďalšie video Územie prázdnych okien (2020, 10:09 min.) rozpráva príbehy autorkinej rodiny o živote v Mariupoli. Jej rodinná história je spätá s fungovaním Azovských oceliarní. Táto obrovská fabrika jednak priniesla prácu a ekonomickú stabilitu, avšak priniesla katastrofálne environmentálne problémy pre obyvateľov a životné prostredie. Ďalšiu ranu do života mesta a jej obyvateľov zasadila ruská okupácia východnej Ukrajiny, trvajúca od roku 2014. Obyvatelia sú už takmer desaťročie nútení čeliť následkom vojny, ostreľovaniu, výbuchom i spolunažívaní s vojakmi.
Podobne ďalšie dielo Dioráma (2018, 11:30 min.) sa zaoberá premenou mesta – niekdajšieho dovolenkového raju na nebezpečnú výbušnú zónu. More je zaplnené mínami, ktoré sa podpisujú pod životy obyvateľov i živočíchov. Na opustenej pláži badať iba pár rybárov, riskujúcim svoj život kvôli zabezpečeniu obživy. Všetko, čo ostáva, sú spomienky na šťastnú minulosť.
Posledné video Maják (2020, 5:36 min.) je experimentálnym poetickým filmom bez slov a textovej narácie. Krátke čiernobiele video využíva množstvo kontrastov a ponúka hlbšie symbolické čítanie. Prehovára o živote, smrti, nádeji či putovaní. Čaká vôbec Mariupoľ po prekonaní strastiplnej cesty ešte nejaká budúcnosť?
Zoya Laktionova (*1984) pochádza z ukrajinského Mariupoľu. V tvorbe prepája dokumentárne filmárstvo a súčasné vizuálne umenie. Zaujíma sa o tematiku pamäti, vojny a osobných príbehov. https://www.zoyalaktionova.com
Text: Mária Janušová
Foto: Beata Babiaková
Fotogaléria
