Jej zmyslom je trvalé uchovávanie – ochrana a odborné spravovanie – vedecké skúmanie zbierkových predmetov s cieľom využiť ich informačnú a výpovednú vedeckú, historickú, kultúrnu a umeleckú hodnotu. Ťažko si predstaviť múzeum bez akvizičnej činnosti, bez toho aby svoju zbierku dopĺňalo a zväčšovalo a vďaka tomu, pri jej odbornom spracovávaní, posúvalo hranice poznania. Slovenské banské múzeum (ďalej SBM, múzeum) svoju akvizičnú činnosť smeruje do oblastí, ktoré charakterizujú jeho profiláciu múzea zameraného na baníctvo a pokračovateľa bývalého Mestského múzea, dokumentujúceho regionálne dejiny.
Od roku 2013 (vždy s ročným odstupom) uverejňujem správu, v podobe článku v Štiavnických novinách, o tom, čo nové v uplynulom roku pribudlo do zbierky nášho múzea. K tomuto zámeru ma pred rokmi inšpirovali články uverejňované v miestnej tlači v 30-tych rokoch 20. storočia Vojtechom Bakerom – vtedajším kustódom Mestského múzea. Baker, mimo jeho odborných kvalít, bol zároveň veľkým propagátorom ochrany kultúrneho dedičstva, múzejníctva a zberateľstva ako takého, ale aj popularizátorom histórie. Pre mňa osobne je Vojtech Baker vzorom práce múzejníka. Práce spojenej s človekom a vykonávanej pre ľudí a spoločnosť, v úzkom kontakte výskumníka, lektora, autora a na druhej strane aktéra, návštevníka, čitateľa...
V príspevkoch o nových prírastkoch do zbierky múzea uverejňujem výsledky akvizičnej činnosti SBM za predchádzajúci rok, uvádzam štruktúru získaných zbierkových predmetov a mená darcov predmetov do múzea. Práve im sme vďační za našu podporu aj touto formou, v dobe keď väčšina múzeí na Slovensku zápasí s nedostatkom financií, čo sa dotýka aj prostriedkov určených na nákup nových zbierok. Spomenutá situácia je obrazom našej kultúrnosti a priorít, nie je dočasným obdobím, ale trvalým stavom. Prístup ľudí, ktorí darujú predmety do múzea (ale aj tých, ktorí s nami spolupracujú inými spôsobmi, napríklad poskytnutím informácií) si vážim a považujem ho za príklad občianskej uvedomelosti, vyspelosti, kultúrnosti. Teší ma, že ich každý rok nachádzame.
Osobou lekárnika Jána Margótsyho som sa začal zaoberať v roku 2013, v súvislosti s výskumom dejín farmácie v Banskej Štiavnici. V rámci neho som v auguste 2014 kontaktoval vnučku Ladislava Margótsyho, resp. pravnučku Jána Margótsyho, Veroniku Margótsyovú. Jej ochota a aktívny prístup – poskytnutie doplnkových informácií, najmä však dokumentačného materiálu (skenov fotografií, dokumentov, strán z rodinných kroník), výskum výrazne posunuli. K spolupráci v rokoch 2014 – 2015 sme sa spolu vrátili v roku 2021, s cieľom doplnenia informácií. Výstupom z našej spoločnej práce je štúdia, ktorá bude prezentovaná na konferencii z dejín farmácie, v októbri 2023 v Kremnici.
27.SYMPÓZIUM DEJÍN FARMÁCIE - program
Rodina Margótsyová vlastní viaceré fotografie členov rodiny, dokumenty úradného pôvodu (rodné listy, osvedčenie o vzdelaní) a mimoriadne zaujímavé rodinné kroniky – memoáre, patriace do kategórie písomných prameňov súkromného charakteru. Jednou z nich je kronika Ladislava Margótsyho (15. 2. 1878 – 6. 2. 1957) – syna lekárnika Jána Margótsyho, z ktorej sme pri koncipovaní štúdie čerpali najviac informácií. Z kroniky (platí to aj všeobecne) sa na rozdiel od archívnych dokumentov, dozvedáme aj o rôznych, často zaujímavých okolnostiach vedúcich k rozhodnutiam aktérov udalostí, o detailoch, nie zriedka aj o ich pocitoch, ktoré nenájdeme v dokumentoch úradného charakteru. Preto sú pre nás kroniky, popri iných prameňoch, zaujímavým doplnkovým zdrojom informácií. Študovaná kronika obsahuje aj rozsiahly obrazový materiál (rodinné fotografie) čo z nej robí cenný dokumentačný zdroj.
Cieľom tohto článku je okrem pozvania na pripravovanú konferenciu aj vyjadrenie poďakovania všetkým, ktorí nám pomáhajú a spolupracujú s nami. S potomkami rodiny Margótsy som sa stretol osobne, počas ich návštevy Banskej Štiavnice, v auguste tohto roku. Okrem osobného spoznania, ma ako múzejníka, potešilo ich želanie darovať SBM vzácne materiály z rodinného archívu. Súbor predmetov z pozostalosti po Jánovi Margótsym, resp. rodine Margótsyovej obsahuje fotografie, písomnosti, doklady o vzdelaní, cestovné preukazy, ale napríklad aj tanečné poriadky, spolu 58 predmetov! Tie sú momentálne v procese zaradenia do zbierky múzea.
Som rád, že vzájomná spolupráca priniesla posun v našom poznaní (platí to obojstranne) a rozšírila zbierku múzea. Ukázala „vyšší rozmer“ práce s verejnosťou, ale najmä jeden z (podstatných) významov a poslaní múzeí v spoločnosti.
Text: Daniel Harvan, kurátor fondu Novšia história
Fotogaléria
