Kurátorka: Mária Janušová
Vernisáž: 25. 3. 2022
Trvanie výstavy: 26. 3. – 1. 6. 2022
Miesto konania: Pod klenbami, Galéria Jozefa Kollára, Námestie sv. Trojice 8, Banská Štiavnica
Výstava intermediálnej umelkyne Evy Ďurovec s názvom Vojnový denník je reakciou nielen na aktuálne prebiehajúcu vojnu na Ukrajine. Autorka v práci reflektuje migračnú politiku, militarizáciu, ale aj zdanlivo okrajové témy ako pozemková reforma na Ukrajine, či využitie ornej pôdy na Slovensku alebo potlačovanie ekologickej hrozby. Priestor na tvorbu radikálne redukuje na autodidaktické štúdium, rozhovory s partnerom a priateľmi, či intenzívne sledovanie správ v troch krajinách: v Nemecku, kde momentálne žije, na Slovensku a v Čechách, kde žila.
Výstava pozostáva z troch častí: zo zavesených popísaných či povyšívaných kuchynských utierok, ktoré sa nachádzajú v centre miestnosti; ďalej z textu, vyrezanom do textílie, ktorý je spoločne s pieskovými barikádami situovaný do zadnej časti priestoru a z úryvkov starších denníkových zápiskov, ktoré sú pre návštevníčky a návštevníkov dostupné pri vstupe do výstavy.
Mikro-eseje umiestnené na typickom artefakte ženskej práce – kuchynských utierkach, ktorých geometrický raster drží čiernou fixou napísaný text, z obdobia 24. februára až 6. marca 2022, a výšivky troch, v dôsledku klimatickej zmeny nedávno vyhynutých, zvierat. Biela Vakoveverica sťahovavá nedokázala prežiť viac ako 5 hodín pri teplotách nad 30° v miznúcom biotope chladnejších lesov Austrálie. Potkanec útesový z korálového ostrova Bramble Cay v Austrálii sa nedokázal adaptovať na 10 cm nárast hladiny mora Torresovho prielivu, meranej len v období od roku 1993 do roku 2010, a ani na časté cyklóny vedúce k opakovaným záplavám ostrova. Život Ropuchy zlatej z Kostariky závisel od hladín malých vodných nádrží. Ak v nich bolo priveľa vody, vajíčka odplávali, ak bolo vody málo, vajíčka vyschli. Výšivka povodia rieky Indus na hranici Pakistanu a Indie zobrazuje oblasť s mangrovníkovými pralesmi, ktorá vytvára prirodzenú bariéru pred záplavami. Navyše mangrovníkové porasty znižujú eróziu pôdy a absorbujú päťkrát viac skleníkových plynov ako iné stromy. Vplyvom klimatických zmien táto oblasť do roku 2050 zmizne. Vypnutie extrakčných strojov sa odkladá na neurčito.
Maskovacia sieť zo slova “Pseudoenvironment” pokračuje textom v azbuke Иван, что тебя скажет твоя мама!? (grafity nápis určený okupantom Varšavských vojsk v Prahe “Ivan, čo ti povie tvoja mama?” z roku 1968) a nápisom “NOWAR Остановите войну не верьте пропаганде здесь вам врут...” (Nie vojne. Zastavte vojnu. Neverte propagande. Tu vám klamú. Rusi proti vojne) na transparente Mariny Ovsyannikovovej, dlhoročnej zamestnankyne hlavnej proruskej televíznej stanice Prvý kanál, ktorá ho ukazuje počas živého vstupu. Termín “pseudoenvironment” vymyslel novinár a spisovateľ Walter Lippmann, nositeľ dvoch Pulitzerových cien. V knihe Verejná mienka zmieňuje, že je potrebné vložiť medzi človeka a prostredie, tzv. pseudoprostredie. Na kolokviu Waltera Lippmanna, v roku 1938, sa stretlo 26 akademikov, ekonómov a filozofov. Z prítomných odborníkov sa pätnásti neskôr stali členmi Montpelerinskej spoločnosti založenej rakúskym ekonómom, teoretikom a politickým filozofom Friedrichom Hayekom. F. Hayek na jednom z prvých stretnutí uvedenej spoločnosti povedal: “Verejná mienka je dielom ľudí ako sme my, ktorí vytvárajú takú politickú situáciu, v ktorej sa politici pohybujú.”
Lippmannove úvahy o pseudoprostredí a výroky Vladislava Surkova, šedej eminencie Kremľa, sa navzájom prepletajú ako neoliberálne DNA v rieke sĺz najpoužívanejšej emoji ikony z februára 2022 a poukazujú na štrukturálne premeny v komunikácii, ktorá sa podľa Lippmanna vplyvom digitalizácie zmenila na zjednodušené “áno/nie”.
Lippmann, 1922: Vo všetkých týchto prípadoch si musíme všimnúť najmä jeden spoločný faktor. Je to vloženie pseudoprostredia medzi človeka a jeho prostredie. Na toto pseudoprostredie reaguje jeho správanie. Keďže však ide o správanie, jeho následky, ak ide o činy, nepôsobia v pseudoprostredí, v ktorom je správanie stimulované, ale v reálnom prostredí, v ktorom sa konanie uskutočňuje. Na úrovni spoločenského života sa totiž to, čo sa nazýva prispôsobovanie sa človeka prostrediu, deje prostredníctvom fikcií. Pod pojmom fikcie nemyslím lži. (1)
Surkov, 2021: Som autorom alebo jedným z autorov nového ruského systému... Moje pôsobenie v Kremli a vo vláde zahŕňalo ideológiu, médiá, politické strany, náboženstvo, modernizáciu, inovácie, zahraničné vzťahy a (usmeje sa)... moderné umenie. Nebudete ľudí kŕmiť nejakým vysoko intelektuálnym diskurzom. Väčšina ľudí konzumuje jednoduché jedlá. Takýchto ľudí využíva každý na celom svete. Väčšina ľudí potrebuje, aby sa ich hlava naplnila myšlienkami. (2)
Úryvky z denníka z rokov 2018 až 2019 obsahujú správu od starej mamy partnera Evy Ďurovec. Zverejňujeme ich s láskavým zvolením autorky. Ukážka z autorkinho denníka z rokov 2018 až 2019 pokrýva 27. až 32. tehotenský týždeň. Ďurovec tu zelenou farbou označovala nepracovné dni, oranžovou pracovné dni, ružovou sny, červenou citáty, prepisy rozhovorov a ďalších textov.
Text: Eva Ďurovec a Mária Janušová
EVA ĎUROVEC vyštudovala Raumstrategien na Kunsthochschule Weißensee v Berlíne. Vo svojej práci sa zaoberá životným priestorom a životným naplnením, v kontexte sociálnej, ekonomickej a ekologickej krízy, otázkami moci korporácií, korupcie a ich dôsledkami na krajinu, ľudí a zvieratá. Vytvára objekty spájajúc autobiografické texty alebo denníkové zápisky s globálnymi a lokálnymi témami. Žije a pracuje v Berlíne.
(1) Lippmann, W. (1998). Public Opinion. Transaction Publishers. https://monoskop.org/images/b/bf/Lippman_Walter_Public_Opinion.pdf
(2) Foy, H. (2021, June 18). Vladislav Surkov: ‘An overdose of freedom is lethal to a state.’ Financial Times. https://www.ft.com/content/1324acbb-f475-47ab-a914-4a96a9d14bac
Foto: Beata Babiaková
Fotogaléria
