Šachta Terézia, ako aj celý areál, sa nachádza pod vrchom Tanád, v priestore s pozostatkami starej baníckej aktivity. Táto najvyššie položená šachta v oblasti Banskej Štiavnice bola otvorená na ústí žily Terézia na povrch. Žila Terézia patrí medzi najvýznamnejšie rudné žily v banskoštiavnickej časti banskoštiavnicko-hodrušského rudného revíru. Prechádza od vrchu Šobov až do priestoru južne od vrchu Tanád (Vindšachta – Štiavnické Bane). Žila je dlhá cca. 5 km a jej priemerná hrúbka je 1- 1,5 m.
Prvý archívny záznam v ktorom sa spomína šachta pod menom Rosenkranz pochádza z roku 1571, môžeme sa však domnievať, že šachta je staršia a jej vznik súvisí s povrchovým dobývaním veľmi bohatých zlato-strieborných rúd v tejto oblasti, nazývanej Siebengruben (v úseku žily bolo otvorených až 7 šachiet). V 18. storočí sa ťažobná aktivita v oblasti zintenzívnila. Šachta pomenovaná po panovníčke Márii Terézii bola rekonštruovaná a prispôsobená na hlbinnú ťažbu, ktorá pokračovala pravdepodobne až do začiatku 19. storočia, keď jej úlohu v oblasti prebrala nižšie situovaná šachta Amália. Šachta bola hlboká 305 m a siahala po úroveň Svätotrojičnej dedičnej štôlne.
V roku 1970 – 1971 zabezpečilo SBM v spolupráci so závodom Rudné bane, n. p., závod v Banskej Štiavnici oplotenie celého priestoru povrchových dobývok a šachty Terézia oceľovým mrežovým plotom. Komplex bol plánovaný ako súčasť expozície Banské múzeum v prírode. Lokalita sa nachádza na trase náučného chodníka Milana Kapustu Po žile Terézia, ktorý bol otvorený v roku 1985 (vybudovaný správou CHKO Štiavnické vrchy), od roku 2005 tvorí súčasť banskoštiavnického Geoparku.
V rámci prvej etapy úpravy areálu sme urobili čistiace práce, výrez náletových drevín a zber popadaných stromov. Keďže ide o rozsiahly areál, brigáda bude mať pokračovanie.
Areál šachty Terézia spolu s povrchovými dobývkami tvoria vzácny komplex pamiatok na intenzívne ťažobné práce, ktorý je mimoriadne vhodný na demonštrovanie ukážok antropogénnych vplyvov na zemský povrch. Možno tu vidieť pingy, poklesy, zárezy a jamy po povrchovom dobývaní, ktoré vznikli v súvislosti s ťažbou oxidačnej zóny žily Terézia. Dobývky situované na východze žily Terézia na povrch majú hĺbku cca. 10 m., v prípade niektorých sú spojené aj s podzemnými dobývkami. Pod šachtou sa nachádza rozsiahla halda – odval, pochádzajúci z jej dobývania. Menšie odvaly a výsypy sú viditeľné na celom úseku žily Terézia. Aj to je dôvod, prečo sme jeho prehliadku zaradili do programu aktivít pripravených pri príležitosti výročia otvorenia podzemnej časti BMP. Začne tu komentovaná vychádzka s názvom Od Terezky do Huty (vychádzka po montánnom dedičstve Banskej Štiavnice od Terézia šachty, cez Banské múzeum v prírode, portál Svätotrojičnej štôlne až do Dolnej huty) s lektormi Lubomírom Lužinom a Petrom Orčíkom. Podujatie je plánované na 20. apríla a 7. septembra 2024.
Text: Daniel Harvan
odborný pracovník – kurátor
Použitá literatúra
DURBÁK, Milan et. al. Sprievodca po technických pamiatkach Banskej Štiavnice a okolia. Banská Bystrica : Štúdio Harmony, 2005, 71 s. ISBN 80-968547-4-7.
KLADIVÍK, Eugen – LADZIANSKY, Ivan. Banské múzeum v prírode. Martin : Osveta, 1988, 103 s.
Kolektív autorov. Sprievodca po náučnom chodníku žila Terézia. Bratislava : Ústredie štátnej ochrany prírody, Správa CHKO Štiavnické vrchy, 1986. 35 s.
Fotogaléria
